Interiérový dizajn je druh umenia, pri ktorom musí dizajnér ovládať aj iné aspekty, ako len výber vhodných farieb a materiálov. Musí byť zároveň trochu analytik, ovládať tvorbu priestorových návrhov, psychológiu, zákony, technické požiadavky či dokonca navrhovanie vlastných originálnych doplnkov, aby sa stal hodnotným profesionálom vo svojom obore. Základy tejto sofistikovanej disciplíne položili mnohí pozoruhodní ľudia. Dnes vám predstavíme troch významných interiérových dizajnérov, ktorí pôsobili v dôležitých obdobiach vývoja dizajnu 20. storočia, a to v moderne (1900-1914), v medzivojnovom období (1919-1939) a postmoderne (1945-1999), a ich vplyv je prítomný dodnes.
Elsie de Wolfe – „prvá dáma“ interiérového dizajnu
Je považovaná za zakladateľku interiérového dizajnu. Narodila sa v New Yorku v roku 1865 a už ako dieťa sa zaujímala o estetiku vnútorných priestorov, kedy kritizovala dizajn izieb v dome svojich rodičov a kreslila si vlastné návrhy. Hovorí sa, že v roku 1903 po skončení kariéry herečky si sama vytlačila vizitky, na ktorých stálo doposiaľ nepoužívané povolanie “interiérová dizajnérka”. Špecifickým pre jej prácu bolo odbočenie od tmavých, ťažkých viktorianskych priestorov k ľahkému, svetlému, mäkkému až rozmarnému interiéru. Ako sama povedala: „Otvorila som dvere a okná Ameriky a vpustila som dnu vzduch a slnko.
Svoje renomé si vybudovala predovšetkým vďaka dizajnu dámskeho spoločenského klubu Manhattan’s Colony Club, ktorý založila so svojou životnou partnerkou, a ktorého súčasťou bola legendárna Trellis Room (mrežová miestnosť), v ktorej vniesla exteriér do interiéru a vstúpila ňou do panteónu „najslávnejších miestností v histórii interiérového dizajnu“. Na jej obraz sa dodnes tvoria tisícky napodobenín.
Pri návrhu interiérov rada využívala ako pozadie slonovinovú a svetlosivé steny, ľahké mušelínové závesy, zrkadlá, mix čalúnenia s kvetinovými či zvieracími vzormi a bledo maľovaný francúzsky nábytok. V roku 1913 vydala knihu s názvom „The House in Good Taste“ (Dom s dobrým vkusom), ktorá zožala obrovský úspech a je dodnes považovaná za kľúčovú knihu pre všetkých milovníkov dizajnu.
De Wolfe ukázala svetu dôležitosť bledých farebných schém, maľovaného dreva a vzdušných interiérov a že kvetinové vzory a leopardia potlač na čalúnení môžu byť skutočne štýlové, ak sa používajú správnym spôsobom. Je tiež prvou dizajnérkou, ktorá použila maľovanú mrežu ako vnútornú dekoráciu steny, čím si získala obrovskú popularitu a v priebehu rokov ju používalo mnoho interiérových dizajnérov. Predstavila tiež koberce so zvieracou potlačou a zrkadlové steny, čím spôsobila revolúciu vo svete interiérového dizajnu.
Geritt Thomas Rietveld: červená, modrá, žltá
Ak je reč o dizajne v čase medzivojnovom, nemožno vynechať jeho meno. Rietveld bol predstaviteľom holandského hnutia De Stijl, ktoré čerpalo podnety najmä z matematiky a hudby. Zo súboru charakteristických znakov tohto štýlu vyberáme prácu s tromi základnými farbami – modrou, červenou a žltou. Tento farebný kód aplikoval ako na vonkajší, tak aj interiérový dizajn.
Legendárnou spomedzi jeho návrhov je rodinná vila Schröder House neďaleko holandského Ultrechtu, ktorej súčasťou bol skutočne ikonický kus Rietveldovej tvorby. Jedná sa o červeno-modrú stoličku, ktorá je umeleckým i úžitkovým predmetom zároveň, a pomocou ktorej manifestoval hlavnú myšlienku De Stijl: „Kostra zbavená prebytočnej hmoty“.
Spomínaná vila dnes funguje ako múzeum a len málokto by vzhľadom na dychberúce interiérové riešenia tipoval, že ide o stavbu z roku 1924. Spomeňme napríklad priestrannú izbu, ktorá sa dá jednoducho pretransformovať do štyroch menších miestností či okná situované v rohoch, ktoré pri otvorení vytvoria ilúziu hranatej miestnosti bez rohov.
Červeno-modrá stolička v interiéri Schröder House
Zaujímavosť: Budovu v štýle De Stijl máme aj na Slovensku, ide o bytový dom pri ružinovskom jazere Rohlík v Bratislave – architekti Andrej Alexy a Andrea Klimková zhmotnili abstrakciu mriežky Pieta Mondriana, .
Bytový dom pri jazere Rohlík
Philippe Starck: pojem postmoderny dizajnu
Jeho meno možno nepoznáte, no jeho autorské kúsky sú tak unikátne a signifikantné, že ich pozná snáď každý – a to či už vďaka originálom, alebo inšpirovaným kópiám, ktoré produkujú bežne dostupné nábytkové spoločnosti. Zaujímavosťou ale paradoxne je, že v 70. až 80. rokoch zaznamenal najväčší úspech s množstvom relatívne lacných produktov, ktoré navrhol práve pre bežný reťazec. Postupne si však pripisoval ďalšie, prestížnejšie triumfy – návrh súkromného apartmánu vtedajšiemu francúzskemu prezidentovi, dizajn myši pre Microsoft a iné.
Starckov návrh interiéru hotela v New Yorku
V štýle new dizajnu, ktorý mu bol vlastný, navrhol ďalšie ikonické kúsky, či už zo sféry interiérového, ale i produktového dizajnu, ako stoličky Louis Ghost a Ero|S|, Bubble Club pohovku, nezvyčajnú stoličku La Bohème a nesmieme opomenúť ani odšťavovač Juicy Salif či zubné kefky.
Starckov návrh súkromného apartmánu
Stoličky Louis Ghost
Zaujímavosť: Prototyp zubnej kefky, ktorú navrhol v roku 1989 pre firmu Fluocaril, môžete na zberateľskej burze kúpiť za 600 dolárov.
Zubná kefka navrhnutá Starckom v pôvodnom obale na predaj za 595 dolárov
Významných osobností vo svete interiérového dizajnu je viac, no v dnešnom príspevku sme vám chceli ukázať dôležité mená naprieč minulým storočím. Máte svojho obľúbeného dizajnéra, či dizajnérku, ktorých práca vás nejakým spôsobom ovplyvnila? Budeme radi, ak nám o nich dáte vedieť v komentároch.
