Meno, ktoré pozná snáď každý. Ak nie meno, s veľkou pravdepodobnosťou aspoň niektoré jeho diela. Andy Warhol vytvoril mnohé ikonické maľby v pop art prevedení, napríklad aj herečky Marilyn Monroe (o ktorej sme písali v našom predchádzajúcom článku zo série o interiéroch významných osobností), či čínskeho vodcu Mao Ce-Tunga. Mnohí si pri mene Andy Warhol v mysli predstavia známe Campbellove polievky – ich znázornenie patrí medzi jeho najznámejšie diela. Andy Warhol začínal svoju umeleckú kariéru ako ilustrátor, kreslič topánok pre časopis Vogue a pracoval aj v reklamnom priemysle, čo ho dostalo do povedomia širokej verejnosti a otvorilo mu dvere do umeleckého sveta.
Vyrástol v Amerike, no korene má na Slovensku
Andy Warhol sa narodil ako Andrew Warhola slovenským imigrantom v USA. Jeho otec Ondrej sa vydal za veľkú mláku v roku 1914, kedy Slovensko patrilo pod Rakúsko-Uhorsko, a jeho matka Júlia ho spoločne s najstarším (stále žijúcim) bratom Pavlom (neskôr Paul) nasledovala o sedem rokov neskôr po smrti svojich rodičov. V auguste roku 1928 sa ako štvrtý syn slovenským rodičom narodil Andy, človek, na ktorého ľudstvo tak ľahko nezabudne.
Vtedy ešte však nevýrazný, často chorý Andy strávil veľa času v posteli namiesto toho, aby chodil do školy. Jeho zapamätateľná „bezfarebná“ a zjazvená pokožka bola zapríčinená chorobou v detstve – bol mu diagnostikovaný tzv. Sydenhamov syndróm, známy tiež pod názvom „Tanec svätého Víta“, pri ktorej sa svaly na tele neovládateľne sťahujú a dostávajú do kŕčov, pričom telo vyzerá akoby „šialene tancovalo“. V kombinácii so streptokokovou infekciou mu jeho choroby spôsobili následky na pigmentácii a štruktúre pokožky tváre.
Obdobie svojho detstva, kedy bol nútený ležať doma v posteli a vynechávať školu, trávil kreslením. Samotný záujem o kreslenie v ňom vyvolala jeho matka Júlia, povolaním vyšívačka, ktorá sama vraj mala talent a maľovala. Sám umelec opísal toto obdobie ako kľúčové pre jeho budúcnosť.
Andyho otec zomrel, keď mal umelec len trinásť rokov, a preto veľký vplyv na jeho dospievanie mala matka, s ktorou mal do konca života veľmi dobrý vzťah. Od roku 1960 vyše štrnásť rokov spoločne bývali na adrese 1342 Lexington Avenue, ktorá je hlavnou témou dnešného príbehu. Aby sme však neopomenuli vplyv otca na budúcnosť malého Andyho je dôležité uviesť, že aj napriek jeho skorému odchodu mu vo svojom dedičstve zanechal dostatok prostriedkov na štúdium umenia. Videl v ňom, rovnako ako jeho matka, obrovský potenciál a nechcel dopustiť, aby ho premárnil.
Muž mnohých talentov
Ako najlepšie vystihnúť talent Andyho Warhola? Dá sa povedať, že keby sme sa snažili popísať všetky jeho zručnosti, prípadne odbory, ktorým sa ako umelec venoval, mali by ste pocit, že ste otvorili slovník umeleckých pojmov. Spomenieme preto tie najdôležitejšie: bol známy ako jeden z najvýznamnejších umelcov 20. storočia, otec „pop artu, maliar, fotograf, producent, komerčný ilustrátor, sochár či manažér rockovej kapely.
Ako o ňom všetci radi hovorievali, dokázal sa na všedné veci pozerať umeleckými očami. Kde iní videli komerčný produkt, on videl inšpiráciu pre jeho umenie. Nepochybne aj vďaka tomu sa vypracoval medzi elitu komerčných ilustrátorov a jeho prevedenie známeho produktu Coca-Cola, či spomínané Campbellove polievky sa nepochybne vryli do povedomia ako žiadne iné.
1342 Lexington Avenue, New York
Existuje viacero domov a bytov, kde Andy počas svojho života býval, počnúc jeho domovom vo štvrti Soho v Pittsburghu, niekoľkých bytov v New Yorku kde sa presťahoval, keď mal dvadsať rokov, či domovom, kde Andy dožil svoj bohémsky život. Adresa 1342 Lexington Ave. nie je jeho posledným domovom, no mala v jeho živote zvláštne miesto. V priestoroch tejto budovy totiž vznikli prvé známe diela jeho pop artovej kariéry.
Budovu si úspešný tvorca reklamných ilustrácií v roku 1959 kúpil za 60 000 dolárov a nasťahoval sa do nej aj so svojou matkou, ktorá v tom čase žila v Pittsburghu.
Dom pozostával z piatich poschodí, kde na jednom poschodí žila Andyho matka a zvyšné poschodia využíval na život, sklad umeleckých diel, ateliér a štúdio, kde tvoril.
História stavby sa datuje do roku 1889, kedy bola navrhnutá architektom Henry J. Hardenberghom, ktorý tiež navrhol budovu hotela Plaza a Dakota. Zaujímavosťou je, že každá izba v dome mala svoj vlastný krb.
Synovec Andyho Warhola spomína, že pri návšteve strýka v New Yorku sa ráno zobudil v spálni, ktorá bola plná krabíc značky BRILLO a plechoviek od Campbellových polievok. Tieto návštevy ho motivovali k napísaniu detskej knižky o návšteve 1342 Lexington Avenue s názvom „U strýka Andyho“. James Warhola je úspešným detským spisovateľom.
Andy a jeho matka boli vášniví chovatelia mačiek. Len na tejto adrese ich vraj žilo dvadsaťpäť a všetci sa volali Sam. Nakoľko bol Andy priekopníkom svojej doby čo sa týka témy LGBT, jeho dom na adrese 1342 Lexington Avenue sa stal symbolom pre túto komunitu v New Yorku.
„The Factory“
V preklade „Továreň“, boli nazývané štúdiá Andyho Warhola, kde tvoril. Či už sa jednalo o filmovú tvorbu, maliarsku či tmavú komoru, všetko ste našli na jednom mieste. Adresy „tovární“ sa menili postupom času a Andyho popularity. Priestory často nápadne pripomínali továreň, pretože sa tam počas dňa pohybovalo veľa ľudí, najmä jeho asistentov. V továrňach trávil najviac svojho času a dekor ich priestorov prezrádzal o umelcovi možno ešte viac, ako dizajn interiéru jeho domu. Hneď, ako Andy našiel vhodné priestory na svoje štúdiá, celý objekt nechal oblepiť striebornou fóliou, zrkadlami a naleštenými objektami v striebornej farbe. Aj preto sa toto obdobie jeho života nazýva „strieborná éra“.
V „Továrni“ sa striedali známe osobnosti ako na bežiacom páse. Večierky a párty, ktoré usporadúval Andy boli známe ako tie, kde je možné a dovolené všetko. Všetci tu rešpektovali nepísané pravidlá s jediným cieľom – zabaviť sa a čo najviac si to užiť. Veď napokon samotný Andy bol homosexuál, čo vo významnej miere ovplyvnilo jeho tvorbu. Sám to však otvorene nepriznával. Väčšinu jeho postrehov a myšlienok sa dozvedáme z diela „Denníky Andyho Warhola“, ktoré si posledných desať rokov svojho života viedol za pomoci vydavateľky Pat Hackettovej.
Tip:
Podľa knihy vyšla rovnomenná séria Denníky Andyho Warhola, ktorú stojí za to si pozrieť, ak vás jeho život zaujíma detailnejšie.
Zaujímavosť:
Lou Reed (z kapely Velvet Undergrounds) zložil na počesť čias strávených v „Továrni“ pieseň s názvom „Walk on the Wild side“
Múzeum moderného umenia v Medzilaborciach
Korene matky Júlie sa nachádzajú v dedinke Miková, odkiaľ sú Medzilaborce len na skok. Vďaka iniciatíve viacerých ľudí na Slovensku, bratovi Andyho Warhola a ďalších rodinných príslušníkov, sa podarilo vzdať poctu velikánovi aj u nás a vytvoriť múzeum. Môžete v ňom nájsť originálnu tvorbu Andyho Warhola, korešpondenciu jeho matky s rodinou na Slovensku a ďalšie zaujímavé rekvizity z umelcovho života. Okrem toho sa však múzeum venuje aj modernému umeniu na Slovensku, takže expozícia sa mení a je atraktívna aj pre opakovanú návštevu.
Neúspešný atentát
Dôležitým a ťažko opomenuteľným míľnikom Andyho života sa stal 3. jún 1968, kedy bol umelec postrelený feministickou spisovateľkou a tvorkyňou menom Valerie Solanasová v kancelárii jeho „továrne“. Útok ho ťažko poznačil. Do konca života musel nosiť korzet, ktorý ho „držal pokope“. Valerie prehlásila, že umelec mal nad jej životom príliš veľkú kontrolu.
Zaujímavosť:
Jeho obraz „Osem Elvisov“ sa predal za 100 miliónov dolárov v roku 2008, čo z neho urobilo vtedajší najhodnotnejší obraz v histórii.
Andy zomrel 22. februára roku 1987, vo veku päťdesiatosem rokov. Zomrel krátko po tom, ako ho operovali na žlčník. Pochybenie lekárov sa skúma už dlhé roky, no mnohí fanúšikovia nepochybujú, že v stave, v ktorom sa nachádzal, bolo celkovo riskantné operáciu podstúpiť.
