Zámok, ktorý vonia: nechajte sa uniesť esenciou interiéru návrhára Christiana Diora

V dnešnom diely našej série o interiéroch domov slávnych sa vydáme do Francúzska, rodiska módneho velikána, Christiana Diora. Jeho práca a odkaz sú natoľko živé aj v súčasnosti, že je priam neuveriteľné si predstaviť, že prišiel na svet v roku 1905. Narodil sa do rodiny bohatého podnikateľa, takže o peniaze, zatiaľ, nemal núdzu. Rodičia ho smerovali na diplomatickú cestu, po ktorej sa poslušne vydal. Srdce ho však stále ťahalo k umeniu, túžil po kreativite a estetickej kráse. Štúdium diplomata napokon opustil a s finančnou podporou svojho otca si spolu s priateľom Jeanom Bonjacom otvoril galériu, kde vystavovali napríklad aj Picassove diela.

Rok 1931 bol pre rodinu Diorovcov osudným. Matka umrela na rakovinu, Christianov starší brat tragicky zahynul, otca podviedli a jeho firma skrachovala. Christian bol nútený galériu zavrieť, nakoľko jeho hlavným zdrojom financií bolo otcove podnikanie. Tento zlom však výrazne formoval budúcnosť mladého a talentovaného Diora. Začal v Paríži výrobcom odevov a návrhárom predávať skice svojich módnych návrhov šiat a zarábať si tak na živobytie. Neskoršou spoluprácou s inými ikonickými módnymi návrhármi sa prepracoval až k svojej vlastnej značke, ktorá prosperuje dodnes.

Rok 1946: zrodil sa módny dom Christian Dior. Od začiatku sa tešil veľkej sláve a publicite. Celý Diorov život sprevádzal element kvetov – ich vône, krása a nežnosť inšpirovali jeho tvorbu v móde, parfumoch, ale aj dekoráciách interiéru jeho módneho domu či zámku, v ktorom posledné roky žil.

„Ten dom – prajem si, aby bol mojim skutočným domovom.“

Základy zámku Château de La Colle Noire  položil v polovici 19.teho storočia Henri-Emmanuel Poulle neďaleko miesta, kde neskôr vyrastal Christian, kým sa s rodinou nepresťahoval do Paríža. Pozemky patriace k zámku boli nadobúdané časom a rozrástli sa až do rozlohy 90 hektárov ornej pôdy, lúk a obytnej plochy zámku. Módny génius si panstvo kúpil v roku 1950. Skutočnou túžbou Christiana Diora bolo vybudovať domov obklopený hektármi kvetov. Jeho snom bolo pestovať kvety tých najkrajších a najvyberanejších vôní, ktoré mohol použiť ako esenciu do parfumov značky Dior.

Zaujímavosť: Henri-Emmanuel Poulle, ktorý zámok postavil, dal vystaviť aj kaplnku, na počesť jeho dcéry Anne-Victoire, zasvätenú svätej Anne. Dior sa rozhodol kaplnku zrekonštruovať a venovať dedine Montauroux. Dodnes tam na jeho počesť slúžia omšu v deň jeho úmrtia.

„Parfém je neprekonateľný odtieň ženskej individuality, toto je posledný dotyk obrazu.“

Krásou kvetov, vôňou, nežnosť a eleganciu hľadal a zvýrazňoval aj na ženách. „Stačí otvoriť fľašu a objavia sa všetky moje šaty a každá žena, ktorú oblečiem, zanecháva za sebou celú stopu túžob. Parfum je nevyhnutným doplnkom ženskej osobnosti, toto je posledný akord šiat, toto je ruža, ktorou Lancret podpisoval svoje obrazy,“ – opisoval Dior svoje rozhodnutie založiť v roku 1947 značku „Christian Dior Parfum.“

Interiér zámku v sebe nesie jeho podpis

Po kúpe provensálskeho sídla sa Christian pustil do rekonštrukcie exteriéru, ale aj interiéru v štýle neo-provensal. Celé panstvo ukrýva veľa architektonických zaujímavostí. Nájsť tu môžeme Egyptský salónik, salónik zasvätený štýlu Neo-Louis XVI, no v celom zámku cítiť vplyv francúzskych tradícií a Anglicka 19-teho storočia.  Na hlavné dizajnérske práce si prizval ruského architekta Andreïa Svetchina, no veľa prvkov si navrhoval sám. Napríklad vstupnú halu, kde vítal a sprevádzal mnoho významných priateľov – umelcov, návrhárov, politikov…Svoj zámok sa snažil zariadiť tak, aby za každú cenu vítal jeho hostí s teplou, otvorenou náručou, pretože pre Christiana bolo priateľstvo veľmi dôležité.

Zaujímavosť: Na tomto mieste v roku 1999 nahrala kapela Oasis svoj štvrtý album s názvom Standing on the Shoulder of Giants.

Prechádzka zámkom bola ako prechádzka jeho dušou

Rovnako ako život Diora bol plný krásy, umenia, luxusu a elegancie, tak aj dizajn zámku v sebe snúbil všetky tieto prvky. Rekonštrukcia jeho panstva sa viedla v duchu hodnôt, ktoré ho celý život sprevádzali. Okrem kvetov bol ďalším dôležitým symbolom pre Diora symbol hviezdy. Tak isto ho nájdeme zakomponovaný v dekore interiérov, napríklad aj nad posteľou v jeho spálni.

Zaujímavosť: K osvojeniu hviezdy ako dôležitého symbolu, priam talizmanu pre Diora, sa viaže príbeh. Dior kráčal ulicami Paríža a premýšľal, akú odpoveď má dať Marcelovi Boussacovi, vtedajšiemu „kráľovi bavlny“ vo Francúzsku a dozorcovi nad 60 textilnými závodmi. Riešil, či si má otvoriť svoj vlastný módny dom, či to nie je priveľký risk. Zahĺbený v myšlienkach zakopol a spadol na prechode pre chodcov, ktorý bol v tom čase v Paríži označený liatinovými hviezdami – jedna z nich sa uvoľnila a vytŕčala von, takže sa Dior o ňu potkol. Dior tento incident považoval za znamenie a rozhodol sa uveriť svojej „šťastnej hviezde“ a založil svoj vlastný módny dom, čo mu prinieslo nesmierny úspech. Hviezda Dior sa stala symbolom značky a je v nej prítomná dodnes ako motív v šperkoch, na parfumoch aj kozmetike.

„Myslím si, že tento dom je teraz mojím skutočným domovom, domovom, do ktorého, ak Boh dá, jedného dňa odídem do dôchodku, domovom, kde možno jedného dňa zabudnem na Christiana Diora, návrhára a stanem sa opäť iba samým sebou.“- Christian Dior

Po smrti Christiana v roku 1957 prešlo celé sídlo do rúk jeho mladšej sestry, múzy, ktorá bola inšpiráciou pre vznik prvej vône Miss Dior. Catherine si však nemohla dovoliť ponechať tak veľký dar. Château de La Colle Noire sa predal a až do roku 2013 nemal so snom Diora nič spoločné. Pokračovatelia a nositelia sna a odkazu krásneho, voňavého sveta podľa maestra, sa rozhodli znovu odkúpiť jeho zámok a opäť raz vniesť vôňu medzi jeho múry.

Interiér aj napriek svojej pompéznosti vyžaruje jemnosť, eleganciu a všetky doplnky hrajú v príjemnej harmónii bez chaotickej preplnenosti, ktorými sa vieme v interiérovom dizajne inšpirovať dodnes. Na tomto čarovnom mieste napísal Christian aj svoju autobiografiu s názvom Dior od Diora (Dior by Dior)

„V skutočnosti som v Montauroux, keď píšem tieto posledné riadky: osud ma priviedol do pokoja a mieru na provensálsky vidiek, aby som dokončil svoju prácu. Noc padá a s ňou aj nekonečný pokoj.“